Dívka od vedle

"Myslíte si, že viete niečo o bolesti?"

"Myslíte si, že viete niečo o bolesti?". Už prvá veta Dívky od vedle, ktorou autor k čitateľovi prehovorí, napovedá, že nasledujúce stránky by dotyčný rozhodne nemal otáčať s očakávaním príjemného a oddychového príbehu. Úvodná kapitola, tvorená filozofickými úvahami nad bolesťou a nekritickým zhodnotením súčasnej situácie hlavného hrdinu s prihliadnutím na jeho desivú minulosť čitateľa nabudí a vzbudí v ňom zvedavosť ohľadom vecí dávno minulých, zďaleka nie však zabudnutých. Očakávanie je umocnené aj tým, že samotný text je písaný z pohľadu prvej osoby.

Začiatok príbehu pôsobí nevinne, zachytáva hlavného hrdinu a zároveň rozprávača, dvanásťročného Davida, ako leží na brehu rieky a chytá raky. A práve tu sa zoznámi s Meg, pohľadným štrnásťročným dievčaťom, ktoré sa, spolu so svojou mladšou sestrou Susan zrovna prisťahovala. Ich rodičia zomreli pri autonehode, a preto sa ich ujala teta Ruth, ktorá býva v susedstve a sama sa stará o svojich troch synov. David má na leto veľa plánov, napríklad kempovanie s kamarátmi na záhrade alebo návštevu jarmoku, aj napriek tomu ale na Meg často myslí a snaží sa tráviť čas aj s ňou. Lenže krátko po zoznámení ho prekvapí otázka, ktorú mu dievča položí: "Prečo ma nemajú radi, David?". Myslí tým svoju tetu Ruth a jej synov, Davidových kamarátov. Ruth sa medzi mladými chlapcami teší veľkej obľube, občas im dovolí dať si pivo z chladničky a vykladá im historky zo svojej mladosti - vždy má na ne veľa času, na rozdiel od iných rodičov. Ruth je skvelá. David svojou jednoduchou detskou logikou odmietne možnosť, že by sa dievčine obavy zakladali na pravde - ale to je len začiatok. Netrvá dlho a dvanásťročný chlapec sa stáva svedkom vecí, ktoré ho budú prenasledovať po zvyšok života ... A nezabráni tomu ani Megino príslovie: "To, čo urobíš naposledy - to sa počíta.".

Prvých sto strán Dívky od vedle je jednoducho stráviteľných asi pre každého čitateľa, okrem Ruthinho "rozprávania do duše" mladého dievčaťa a príležitostných trestov sa tu nedeje nič príšerného. Namiesto toho je tu skvele vykreslená atmosféra na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov v New Jersey, vrátane neodmysliteľných vecí ako napríklad božského Elvisa, a ďalej potom svet mladých ľudí na prahu dospievania - ich myšlienkové pochody, hovory, vtipkovanie na úkor vecí dospelých, ktorým sami ešte nerozumejú a v neposlednom rade ich detské hry. Je tu zobrazená aj krutosť, ktorá toto obdobie neodmysliteľne sprevádza - či už sa prejavuje týraním dážďoviek, hraním drsných "hier" alebo dokazovaním si vlastnej sily a zneužívania bezmocnosti slabších. A práve táto detská krutosť, hoci často nevedomá, sa prelína celým príbehom a graduje až do nebeských výšin.

Po sto stranách však prichádza zlom. Konkrétne vo chvíli, keď jeden zo synov Ruth sprisahanecky povie Davidovi: "My už teraz máme svoju vlastnú Hru.". V tejto chvíli by mali knihu odložiť všetky slabšie povahy, pretože na nasledujúcich asi sto päťdesiatich stranách čakajú na Meg, bezmocne priviazanú v pivnici, najrôznejšie druhy ponižovanie, útrap a mučenia. Treba pripomenúť, že aj tieto scény sleduje čitateľ očami dvanásťročného chlapca, v ktorom sa bijú dve túžby - želanie dievča zachrániť a bezmocnosť na strane jednej a na strane druhej zvedavosť a túžba, sprevádzané pocitom nereálnosti celého diania. Týranie mladého dievčaťa sa odohráva pod taktovkou tety Ruth, čoskoro sa stáva vyhľadávanou atrakciou detí z celého okolia a čitateľ sa po chvíli sám seba zdesene pýta, kam až to môže zájsť? Odpoveď však leží až na posledných stránkach knihy.

Stručne a jednoducho - Dievča od vedľa je desivá preto, že sa jej príbeh môže skutočne stať, a čo viac - on sa skutočne stal. Jacka Ketchuma inšpiroval k napísaniu knihy incident z roku 1965, kedy Gertrude Nadine Van Fossano spolu so svojimi šiestimi synmi a ďalšími deťmi zo susedstva umučila svoju šestnásťročnú chovanicu Sylviu Máriu Likens. K tomuto incidentu a ďalším faktom ohľadom knihy sa autor vyjadruje v priloženom rozhovore; súčasťou knihy sú aj jeho dve poviedky a predslov z pera svetoznámeho spisovateľa Stephena Kinga. Ten zhodnotil román nasledujúcimi slovami: "Dívka od vedle žije. Tento román děs neslibuje, on ho skutečně přináší “.

Tiesnivá atmosféra bezmocnosti a utrpenie, ktorú Jack Ketchum vo svojom diele zachytáva, je vykreslená do najmenších detailov a dilemu dvanásťročného chlapca, spojené s konfliktom detského sveta hier na strane jednej a neúprosné reality sveta dospelých na strane druhej je až desivo presvedčivá a ľahko uveriteľná. Prispelo k tomu iste aj skvelé zobrazenie vtedajšej elvisovskej doby a tiež detskej psychiky samotne, na ktorej je hrôzostrašnosť knihy do značnej miery postavená. Majstrovsky napísaný román graduje, zo začiatku ticho nenápadne, postupom času však viac, až sa ženie ako rozbúrená rieka vpred - a ako sa blíži ku koncu, Dievča od vedľa donúti každého čitateľa siahnuť si do svedomia a spýtať sa samého seba - čo by ste urobili Vy na Davidovom mieste? Pokiaľ nepatríte medzi slabšie povahy a trúfate si, ponorte sa do príbehu, zaspomínajte na detské roky a skúste si na túto otázku odpovedať sami.

Knihu si môžte zakúpiť tu

Ďakujem internetovému obchodu PreŠkoly za poskytnutie knihy